setkani s rogerem - blog Rogera Hodgsona : český a slovenský Fan club

17 avril 2012 2 17 /04 /avril /2012 00:20

Arbon 2011

What a day again!!!

arbon 5 © ms

Moju cestu na Letný festival do švajčiarskeho Arbon predchádzalo prekvapenie, ktoré mi pripravila Linda, keď mi napísala, že som na koncert pozvaná ako Rogerov hosť.

Ubytovala som sa pár kilometrov miesta konania festivalu v malom útulnom penzióne priamo na brehu nádherného Bodamského jazera.

080 © ms

Dohodli sme sa, že sa stretneme v Arbon. Na poludnie som vystúpila z vlaku, rovno pred nejakým hotelom, tak som jej zavolala, aby som vedela, kam ísť.

" Kde si?" spýtala sa Linda. Povedala som meno hotela a ona: "Ok, hneď som dolu" ...

Bývali práve tam!...

Tieto moje stretnutia s ňou, vyrátané vždy „ Kýmsi“ na sekundu presne, mi vždy berú dych...

Roger a ostatní oddychovali, ona išla vybavovať potrebné veci do areálu, tak sa ma spýtala, či nechcem ísť s ňou... Vzala som jej z boľavého ramena ruksak s materiálmi a notebookom a išli sme. Bola som s ňou až do štvrtej popoludnia, dostala som na krk visačku s menom Roger Hodgson (akože som z teamu) ktorá mi všade otvárala dvere, na ruku pásku, ktorá mi zabezpečovala voľný vstup do backstage po koncerte, do ruky lístok na celodennú stravu v jedálni medzi účinkujúcimi...

V pripravenej Rogerovej šatni som sa snažila zbaviť ju trochu bolesti, bola čerstvo po úraze.Obdivovala som ju ako to dokonale vedela všetko skryť za vľúdny úsmev.Všade vystupovala veľmi skromne, pokojne, dojednávali sme všetko spolu, všade ma vždy predstavila, cítila som sa nesmierne dôležito

Potom sme išli spolu na obed, zoznámila ma s členmi kapely, so zvukárom, dostala som do rúk všetky papiere, set listy, vedela som, čo sa bude hrať a kedy, čo sa vypúšťa a prečo, ako majú Rogera osvetlovať (natáčala to TV) kedy po neho ísť a tak...

Bol to prejav veľkej dôvery, ktorý si veľmi vážim.

Keď bolo všetko potrebné zabezpečené, vyprevadila som ju až na jej hotelovú izbu. Potom som sa sama vrátila späť. Všetky brány sa predo mnou otvárali ako rozprávkový "SEZAM"

002 © ms

Čakali ma moji nemeckí priatelia Markus, Anita a Ellen. Stáli tam na priamom slnku od 12 obeda do 21.45! (kedy ako predposledný mal prísť na scénu Roger) aby si udržali miesto vpredu pod pódiom. Anita si podchvíľou liala do topánok vodu, a tak sa chladila...(pripomínam, že je po šesťdesiatke...!)

Pred Rogerom vystupovali traja iní speváci so skupinami, každý hodinu, bol to trochu "iný druh hudby", stŕpala zem, aj moje vnútro, takže aj napriek štuplom v ušiach som musela odísť.

Išla som sa prejsť po krásnom brehu jazera. Bol to Rogerov predposledný koncert v Európe, chcela som kúpiť kvety. Vzala som kyticu oranžových ruží a prosila som predavačku či nemá niečo mokré, že musia vydržať ešte dve hodiny. Ona na to, že dve hodiny určite nevydržia , že to mi hovorí otvorene, ale keď chcem, dá mi nádobu s vodou. Tak som z kvetinárstva vypochodovala s kýblom a "mašírovala" som s ním cez celý Arbon.

042 © ms

Na lavičke pri jazere som sa najedla a išla som pomaly späť do areálu.

Večer sa prudko zmenilo počasie, z 28 sa postupne ochladilo na nejakých 12 a strhol sa silný víchor. Usporiadatelia ohlásili, že začiatok Rogerovho vystúpenia sa kvôli tomu odkladá - zatiaľ o dvadsať minút. Tŕpli sme, keď začali padať prvé kvapky, ako to dopadne. Ale nakoniec predsa len za búrlivého potlesku začal. Keď usporiadatelia opäť ponúkali štuple do uší, ozvalo sa vedľa mňa:"Nie, teraz netreba, teraz príde muzika!"...Na túto chvíľu som čakal celý deň"...

Všetko sa skľudnilo, pripadalo mi to, ako keď prepnete foťák na detail. Ľudia stáli (pre niektorých, nielen zo slnka unavených, to bol naozaj výkon ) spievali, Roger bol vo forme.

Kvety dostal po Lord is it mine, ale keďže od javiska nás delili zábrany, museli sme ich poslať po usporiadateľovi. Roger poďakoval, spýtavým pohľadom zisťoval od koho sú...Pohotový Markus ukázal prstom na mňa...Roger žmurkol, poslal bozk...

Moji traja priatelia sa tentokrát do backstage dostali tak trochu vďaka mne a môjmu označkovaniu. Keď ma usporiadateľka púšťala, chcela hneď zatvorit dvere. Vravím počkajte, sme štyria...a tak sa dostali aj oni.

Volala som Linde, kde ich môžeme nájsť, povedala že ešte s Rogerom budú robiť krátke interwiew do TV. Aj tak bolo, robili ho o chvíľu, kúsok od nás. Potom sa ešte stretol s troma skupinkami, my sme boli štvrtá. Linda ho viedla rovno ku mne.

Roger ma privítal dvoma hlasnými pusami na každé líce, že je rád, že ma opäť vidí, pýtal sa, či naozaj idem domov na Slovensko ( bolo zjavné, že mu Linda rozprávala). Pýtal sa, či som aj tentokrát tak "ubzikla" z Londýna a že dúfa, že sa na budúci rok zase uvidíme. Poprosila som ho o podpis na fotky, pre seba i pre priateľov.

Na moju napísal " For my good friend Maria Roger Hodgson."

Lúčili sme sa s tým, že by rád prišiel na Slovensko a s pripomenutím: "We are good friends!"

Potom sme a ešte zohriali pri káve a boli tri hodiny v noci, keď ma obetavý Markus s Anitou doviezli späť k môjmu penziónu.

Bol to deň plný silných dojmov, milých stretnutí, ďalší taký, o ktorom by som sa neodvážila ani snívať. Som zaň nesmierne vďačná .

Partager cet article

Repost0

Published by roger hodgson fan club cz - sk - dans SETKÁNÍ S ROGEREM
commenter cet article …

27 mars 2012 2 27 /03 /mars /2012 23:06

Give a little bit... “pošli úsmev, ukáž, že ti záleží...”

^{Jeden z minuloročných koncertov sa konal v Španielsku na Costa Brava v
botanickej záhrade v Cap Roig. Nádherné miesto, plné kvetov, kaktusov, drevín a exotiky, o ktorom sa Roger vyjadril, že by tam celkom rád žil.}

^{Odchádzala som o štyroch ráno iba s taškou na pleci. Hodinka na letisko, hodina 45
minút let a o desiatej som už bola v Girone na Costa Brava. Ďalšími autobusovými spojmi som ešte potom cestovala do Calella de Parafrugell. Tam som sa stretla s Anou zo španielskeho Fan
klubu a s jej priateľkami. Kúpili sme nejaké jedlo a pitie a už sme ponáhľali na kopec do botanickej záhrady na zvukovú skúšku, na ktorú sme boli pozvané.}

^{V bráne nás vítala s objatím Linda, srdečne ako to len ona vie.}

^{Keď nás Roger v ešte prázdnom hľadisku zbadal, zamával a pozdravil nás s jeho
typickým milým úsmevom. Objavila som tam svojich dvoch nemeckých kamarátov Anitu a Markusa s ktorými som sa zoznámila v Bruseli. To bolo prekvapenie a radosť!}

^{Po skončení zvukovej skúšky ma obaja vzali na prechádzku po záhrade, hýriacej
farbami s krásnym výhľadom na pobrežie Costa Brava. Boli sme šťastní že sa opät vidíme a stále bolo o čom hovoriť.}

^{Koncert sa konal v amfiteátri, kde bol rok predtým zrušený pre silný vietor a
dážď. Roger vtedy zostal 45 minút na pódiu, rozprával sa s ľuďmi, podpisoval vstupenky so slovami :“ To je to najmenej, čo môžem v tejto chvíli pre vás urobiť. Je mi to ľúto,
viem, že mnohí ste pricestovali zďaleka...“}

^{Teraz to spomenul a vtipne poznamenal, že pieseň It´s raining again zaspieva
tentokrát pre istotu až na koniec.}

^{Po prvých akordoch Take Long Way Home, publikum viac počúvalo ale pri nasledujúcich
hitoch ako Breakfest in America , School, Logical song...už spievalo s ním.}

^{Keď odložil gitaru a sadol si za klavír - vedela som , že určite príde na rad
Lord is it mine, moja najmilšia pieseň.}

^{A nemýlila som sa.}

^{Uviedol ju slovami , že na otázku či má nejaký svoj favorit song, odpovedá nie,
nemá, lebo je to to isté, ako keď by sa niekto spýtal rodiča, či má svoje obľúbené dieťa.}

^{A nie, nemal by mať...}

^{Ale pieseň, ktorú ide hrať, má veľmi rád, a rád ju spieva, lebo vychádza z hlbokého
miesta v ňom.}

^{"A dnes by som ju chcel osobitne zahrať pre lady , ktorá sa volá
Mária"...}

^Wow!!!...

^{Tak to som nečakala, srdce mi tancovalo až kdesi v krku, ale aj napriek tomu sa mi
to podarilo nahrať.}

^{Po skončení koncertu sa moji priatelia v tme zhŕkli okolo mňa a pýtali sa, či to venovanie patrilo
mne... Všetci ma objímali a tešili sa z mojej radosti.}

^{Potom nasledovalo osobné stretnutie s Rogerom.}

^{Privítal ma so srdečným objatím a slovami: " Mária! Som rád že si
prišla."}

^{Poďakovala som sa za tú pre mňa zaspievanú pieseň, povedala som, že som to nečakala a že si to ani
nezaslúžim. "Ale zaslúžiš ! Ja tebe ďakujem za kvety - povedal. Som rád, že si dnes tu!"}

^{Porozprávala som , ako som prišla ráno tam a ráno musím byť zase späť , ako som si vymenila voľný deň
a že nikto vlastne netuší, že som si "odskočila" na koncert do Španielska.}

^{Roger sa ma spýtal: "A to si naozaj prišla len kvôli tomu???... A ako sa
teraz dostaneš späť, stihneš to?"}

^{"No... dúfam v to" - povedala som.}

^{Objal ma a smejúc sa povedal "Tak ty si teda riadny dobrodruh!" Potom sa popýtal
kde žijem na Slovensku čo robím a tak... Spomenula naše prvé stretnutie v Paríži ako mi vtedy zobral dych, keď mi povedal presne tie isté slová, ktoré som mala ja pripravené pre
neho:}

^{" Sme stále zjednotení a ostaňme tak. Máš dobré a veľké srdce, ja...}

^{..."to cítim"... - dokončil Roger.}

^{Pamätal si to.}

^{Potom dodal: "Áno Mária, je naozaj dôležité, aby sme ostali zjednotení a
pomáhali si navzájom dávať. Dávať lásku tomuto svetu. Veď to je zmysel našej ľudskej existencie, nie? Preto sme tu. A ty meníš svet už tým, že si, a že si taká, aká si. My
dvaja sme priatelia. Naše srdcia hovoria jedným jazykom "...}

^{Potom ho napadlo..."Nie si hladná, alebo smädná? "A už otváral chladničku kde boli nápoje a "ládoval"
mi do tašky šikovné malé fľaštičky s vodou: " Vezmi si na cestu, je horúco, budeš smädná"...}

^{"Dokonale nabalená" poďakovala som ešte raz aj Linde a išla som za Anitou a Markom. Roger prišiel ešte
na chvíľu za nami . Napriek únave bol uvoľnený , žartoval. Ukázal na nich a vraví: " Títo dvaja sú so mnou takmer na každej mojej show."}

^{A skutočne. Počet koncertov na ktorých ho doprevádzali sa vlani pohyboval okolo 45!!!
Podotýkam, že Anita je trochu staršia ako Roger...}

^{Povedala mi: "Vieš, ja po anglicky neviem ani slovo , ale stačí i byť tam, kde je on.
Rozumieme si aj bez slov. Jeho pokoj prechádza na mňa a jeho hudba a jeho láskavosť ma robí šťastnou."}

^{Keď sme sa začali rozchádzať, prišla za mnou a dávala mi čosi do ruky. Boli to peniaze. "
To je na taxík" ...a rázne dodala..."a keď si to nevezmeš, nie sme viac priateľky!"...}

^{Bránila som sa. Markus sa naklonil ku mne a pošepkal mi : " No... ja byť na tvojom
mieste, ja by som si to radšej vzal"... a srdečným smiechom mi pomohli prekonať ohľady.}

^{Po chvíli prišiel Markus s dvoma veľkými sendvičmi " A toto si
vezmi na cestu"...}

^{Usporiadatelia mi objednali taxík. Keď som odchádzala čakať ho pred záhradu, Roger ma
zazrel zvnútra a poslal mi bozk na rozlúčku.}

^{Asi o 20 minút odchádzali autá, z každého mi niekto mával.}

^{Posledné zastalo v tme vedľa mňa, stiahlo sa okno, vyklonil sa Roger a spýtal
sa : "Mária, na koho čakáš?"}

^{"Čakám taxi" povedala som.}

^{" A kam ideš? "}

^{"Do Girony."}

^{"Ach, ale to máš pred sebou ešte pekný kus cesty!" povedal
ustarostene.}

^{Potom sa chvíľu rozprával so šoférom, opäť sa vyklonil a vraví: " Mrzí ma to,,
my ideme iným smerom do Barcelony, inak by sme ťa zaviezli my...Ale skoro ráno letíme do Kalifornie"....}

^{Poďakovala som a povedala, nech si nerobí starosti, že sa tam určite
dostanem.}

^{"Okay, Maria, hope to see you again soon!" God bless you!" Posledné zamávanie
a pustila som sa pomaly dolu cestou.}

^{Stretla som sa s Anou, podelili sme sa s dojmami a srdečne rozlúčili .}

^{Po chvíli zastal pri mne taxík. Otvorilo sa okno a v tme sa ozvalo: "
Maria? "}

^Áno.

^{"Nech sa páči, lady!"}

^{Vodič bol veľmi milý a zdieľny, poznal Rogera a jeho piesne, zaujímal sa o koncert a tešil
sa so mnou. Zaviezol ma priamo na letisko.}

^{Bolo pol tretej v noci, a ja som mala pred sebou dlhých sedem hodín čakania na odlet. Všetko
okolo mňa spalo, policajti hliadkovali a strážili batožiny, aby sa nikomu nič nestratilo.}

^{Takže to bol môj "hotel".}

^{Rozbalila som svoje sendviče, dala som si kávu a ukladala som si myšlienky a
spomienky z toho tak bohatého dňa. Keď ma premáhala únava, vypočula som si Lord is it mine "for Maria" z videa a premýšľala nad tým, čím to je, že Rogerove piesne znejú tak
presvedčivo.}

^{Myslím si, že je to nielen preto, že je ich autorom, že vyšli z jeho srdca , ale aj
preto, že tomu, o čom spieva, verí.}

cap roig roger hodgson spanish friends club

^{"Give a little bit"...}

^{send a smile and show that you care...}

^{pošli úsmev, ukáž, že ti záleží...}

^Ako?

^{Spôsobov je veľmi veľa. O niekoľkých ste práve dočítali...}

^{Photo : ©rhsp.friends.club ©ms}

Partager cet article

Repost0

Published by roger hodgson fan club cz - sk - dans SETKÁNÍ S ROGEREM
commenter cet article …

21 mars 2012 3 21 /03 /mars /2012 01:56

Ako som sa stretla s Rogerom Hodgsonom

Na prvom Rogerovom koncerte som bola vo Viedni v septembri v roku 2009. Dostala som ho od svojej sestry ako darček k narodeninám. Išla naň so mnou.

Sedeli sme v dvadsiatom ôsmom rade a bola som nevýslovne šťastná, zdalo sa mi, že je to len sen. Nikdy sm si totiž nemyslela, že sa na jeho koncert niekedy dostanem.

Časom sa mi podarilo cez Rogerovu webovú stránku nadviazať kontakt s Lindou , jeho managerkou a občas sme si písali.

O rok som sa ocitla služobne v Londýne. S veľkým nadšením som vyrozprávala svojim priateľom o mojom viedenskom zážitku.

A tí mi pripravili ďalšie prekvapenie - Rogerov koncert v Paríži.

Tak sme sa s priateľkou Zuzkou vydali na dvojdňový výlet do Paríža spolu.

Metro malo výstupnú stanicu priamo v podzemí Palais des Cogres, kde sa konal koncert.

Náš hotel bol cez cestu!

Skoro celý deň bola modrá obloha a slnko, hoci na oba dni hlásili silný dážď a zimu...

Presúvali sme sa práve metrom k Víťaznému oblúku keď Zuzka zrazu vraví : „ Pozri, aká je vonku zvláštna tma!“... A vonku lialo ako keď je prietrž, ale kým sme vyšli z metra a prišli k Oblúku, prestalo pršať a znova slnko. Všetci okolo premočení do nitky, my suché...ani raz sme nepoužili dáždnik (ani sme si ho z izby nevzali!).

Ubytovanie bolo skromné ale milé a čisté.

Veľa sme cez deň pochodili a videli ( vďaka Zuzke, ja by som s mojimi orientačnými schopnosťami asi končila deň v Grenobli...)

Linda mi napísala, aby som sa jej ohlásila, keď prídem do Paríža, ale naše spojenie kdesi uviazlo.

Večer sme sa vybrali do Palais de Congres. Tentokrát sme sedeli vpredu.

Miesta našej kategórie mali na sedadlách pripravený farebný dvojstranový letáčik s Rogerovými fotkami, krátkym životopisom a piesňami, ktoré mal spievať. Tešila som sa že boli iné ako vo Viedni, Roger zohľadnil anketu francúzskych fanúšikov prostredníctvom ktorej si mohli vybrať, čo chcú počuť! Toto urobí máloktorý umelec . Bolo tam na výber 27 titulov .

Scéna bola upravená jednoducho ako vždy a všade - v pozadí svetlá do modra, pár paliem, nič iné.

Čakala som aké to bude s novou skupinou, hoci by som bola bývala radšej, keby bol hral len s Aaronom...

Začal trošku neskôr a prišli len oni dvaja!

Roger povedal : „ Som rád že mám novú skupinu ale dnes večer budeme pre vás hrať len my dvaja s Aaronom, a priznám sa, ze mám radšej toto komorné zloženie“....

Hovoril trochu po francúzsky, bolo to milé keď si nahlas kontroloval členy „tá mama - ten otec“ ... povedal, že je to" very special ocassion to play in Paris" ale že rovnako aj jeho francúzština je “ very especial “...

Potom predstavil Aarona, povedal, že už 6 rokov spolu hrajú : “ Ked sme spolu začali , hral len na saxofón a pozrite dnes... "pche!"...

Nasledoval srdečný smiech v publiku.

Kanaďan Aaron Mc Donald hrá naozaj na všetko. A skvele.

Aj on pozdravil po francúzsky, povedal pár slov – Roger nato: “ To som ho ja naučil!“ ...

Reakcie publika boli spontánne a srdečné.

" Skromný a neuveriteľne milý “ - šepkala mi Zuzka a pýtala sa koľko má rokov. Keď som povedala že 60 prekvapená povedala: " Myslela som, že 40! "...

Bola nadšená muzikou ale najmä textami, ktorým dobre rozumela.

Potom som kúsok od nás zbadala Lindu.

Pokúšalo ma ísť za ňou, ale ...

Cez prestávku prišla znova a stála dlhšie práve tam, kde sme sedeli, bol tam totiž východ.

Chvíľu som ešte bojovala s ohľadmi a potom som si povedala, pozdraviť ju predsa môžem, to je všetko.

Vstala som a podišla ku nej.

„Ahoj Linda, chcem ťa len pozdraviť. Ja som Mária. Zo Slovenska.“

„ Mária!!! Ty? "

Taká som šťastná, že ťa môžem spoznať!“ A už ma držala v náručí...

Vravím jej : „písala som ti viackrát, ale ja viem, že toho máš veľmi veľa“...

Keď som to povedala, znova ma objala a hovorí mi: „ Musím ťa predstaviť Rogerovi!“ – a už mi na zápästie zapínala špeciálnu pásku, ktorá umožňovala vstup do zákulisia.

“ Po koncerte ma tu počkaj“...

Stratila som na chvíľu reč .

„Linda...really? I´m so happy!“...

Znovu ma objala...Chcela som povedať, že som tu s priateľkou...ale videla som, že už chce začať vysvetľovať, predbehla som ju, okay, budem čakať sama.

Zuzka bola šťastnejšia ako ja, povedala, že ona ma rada počká aj vonku len nech ja môžem ísť...

Potom som prežívala radosť a úžasný pokoj až do konca koncertu.

Žiadna tréma , chystanie slov a tak...

Radostné očakávanie.

Publikum ho nechcelo pustiť, pri poslednej piesni It´s Raining Again všetko obecenstvo stálo, spievalo, tancovalo, mávalo otvorenými dáždnikmi, ľudia sa delili so svojími pocitmi...

Toto som zažila aj vo Viedni.

Roger s " prídavkami " zaspieval 25 pesničiek!

Po koncerte mi pomohla Zuzka. „Mária, pozri, všetci, čo majú tú pásku nečakajú, idú tamtými dverami dnu...“

Tak som išla. Prešla som 3 kontrolami, až som sa ocitla pred šatňou s nápisom : Roger Hodgson.

Bolo nás tam asi 20 (?) Linda tam ešte nebola. Jeden muž pri mne začal nadšene spievať slohu z Along came Mary - ..." Come away to another time...“ Ja som dokončila :... „pardon me if you loose your mind ...“ A on že „ wow!...“ a rozosmiali sme sa.

No a čakali sme, čakali ...

Už sa tam objavila aj Linda, tak som sa trochu vystrčila. Ked ma zbadala, prišla ku mne na koniec radu, vzala ma za ruku so slovami: “ Poď Mária!“ a viedla ma do šatne.

Tam sa Roger ešte rozprával s nejakými 3 ľuďmi, pýtala som sa Lindy, či si ho môžem nasnímať...

“Samozrejme, že môžeš!“

Dvoch sa jej podarilo „vyprevadiť “ tretí sa len tak ľahko nevzdával...

Ona aj Roger boli pritom neskutočne milí a trpezliví.

Keď sa to konečne podarilo, vzala ma za ruku a povedala: “ Roger, toto je Mária zo Slovenska!“

Roger, sa milo usmial a podal mi ruku: “ z Československa?“

„Áno, z bývalého. Teraz už len zo Slovenska. Bratsky sme sa podelili!"...

Potom som mu pár slovami povedala ako som bola pred rokom vo Viedni, že som teraz prišla z Londýna ... “ Z Londýna ?" ...

Vysvetlila som, čo tam robím, potom som mu kratučko povedala , čo pre mňa znamenajú jeho piesne a ako velmi mi pomohli v jednom ťažkom úseku života. “ Áno, hudba nám veľmi pomáha“ povedal skromne.

Poďakovala som sa za koncert a podala mu ruku na rozlúčku. Chcela som už len povedať, že sme stále spojení a že si vážim jeho dobré a veľké srdce otvorené pre každého ...

Vtedy sa však stalo niečo, čo som nečakala.

Roger podišiel ku mne, objal ma a povedal mi : “ Mária, sme stále spojení a zostaňme tak " ...

Linda dodala: “ Mária je naozaj stále s nami ,modlí sa za nás , a ona to skutočne robí, ja to cítim...“

Roger , držiac mi ruku vo svojej, povedal : “ Máš dobré a veľké srdce. Cítim to!“...

Po tomto som už vôbec nebola schopná niečo povedať...

Je to možné?

Boli to tie isté slová ktoré som chcela povedať ja jemu ...

Linda nás odfotila.

Ešte raz som sa poďakovala, podali sme si ruky a Linda mi pri rozlúčke povedala:

“ Mária, dúfam, ze ťa čoskoro zase uvidíme! Prídeme do Londýna, zajtra si prečítaj, už to bude na webe...“

Na chodbe som sa trochu spamätala a zistila som, že som zabudla dať podpísať vstupenky, o čo ma aj Zuzka prosila...vrátila som sa a povedala som to Linde.

S láskavým úsmevom vzala odo mňa lístky a podala ich Rogerovi s vysvetlením. On ich s rovnakou trpezlivosťou a sústredenosťou podpísal spýtal sa ešte na to druhé meno – sú aj s venovaním. Potom sme sa s Lindou ešte raz s objatím rozlúčili a išla som...

Vo vonkajšej hale čakalo pri dverách asi 20 členov francúzskeho Fan klubu v bledomodrých tričkách s nápisom Roger Hodgson.

Keď som vyšla a zastala od prekvapenia, zrazu ktosi z nich zvolal : “ Aha , len sa pozrite ako jej žiaria oči, aká je šťastná!“ a všetci sa dobroprajne rozosmiali .

„ Áno, som šťastná!“ povedala som .

Začali mi mávať a posielali mi bozky ...

Tak som odchádzala hľadať Zuzku...

Celú noc som nezažmúrila oka, bolo to všetko príliš silné, nemohla som spať. Zuzka sa tešila so mnou.

Fotky mám nekvalitné, rozmazané, keďže nepoznám Zuzkin foťák, prepla som to na detail a nevedela som to dať späť a také som to dala Linde...chvíľu ma to mrzelo, ale potom som si povedala, že originál je veľmi jasný a je tak uložený v srdci. A to je viac.

Nenájdem slová ktorými by som vyjadrila, čo som cítila vovnútri. Bol to zvláštny pokoj, tichá radosť z jednoty...Na to stretnutie nikdy nezabudnem.

Vtedy som ešte netušila, že po ňom budú nasledovať ďalšie, ešte silnejšie a osobnejšie...

Roger je neuveriteľne skromný jednoduchý človek. Svojou láskavosťou, pokojom a srdečným chlapčenským úsmevom vám dá pocit, že hoci ste jedným z tisícich , vo chvíli keď je s vami ste pre neho jedným jediným.

Čím väčší génius, tým väčšia pokora.

Takto si ja predstavujem skutočného umelca.

A takým je Roger Hodgson.

Partager cet article

Repost0

Published by roger hodgson fan club cz - sk - dans SETKÁNÍ S ROGEREM
commenter cet article …

Arbon 2011

Give a little bit... “pošli úsmev, ukáž, že ti záleží...”

Ako som sa stretla s Rogerom Hodgsonom

Prezentace

Hudba

Vyhledávání

Recherche

Seznam Článků

Stránky

Kategorie Článků

Odkazy

Arbon 2011

Give a little bit... “pošli úsmev, ukáž, že ti záleží...”

Ako som sa stretla s Rogerom Hodgsonom

Prezentace

Hudba

Vyhledávání

Recherche

Seznam Článků

Stránky

Kategorie Článků

Newsletter

Odkazy